Osamelosť

Mama zase plače. Počujem a cítim to. Je to ako hlboké kvílenie mora. Plače kvôli tebe a mňa to bolí spolu s ňou. Vedela som, že ju opustíš, že opustíš nás, napriek všetkým tvojím sľubom a krásnym rečiam. Miloval si ju vôbec niekedy? Bola pre teba aspoň na chvíľu tak výnimočná a nenahraditeľná ako je pre mňa? Neverím, skrátka neverím. Ak niekoho miluješ, nemôžeš žiť bez jeho hlasu. Nemôžeš spať bez jeho prítomnosti, nemôžeš dýchať, keď ten druhý trpí. To je láska, chápeš? Ona ťa milovala, je to cítiť zakaždým, keď sa pozrie na tvoju fotku. Zachveje sa jej hlas a zrýchli tep. Stále verí, stále dúfa, že sa vrátiš. Že to nebolo definitívne zbohom. Štve ma to. Nechcem, aby sa trápila kvôli tebe. Ty toho nie si hoden. My ťa totiž nepotrebujeme. Budeme bez teba šťastné, o tom nepochybuj. Mala len osemnásť, keď ste sa zoznámili a bol si jej prvá láska. Ale to si dobre vedel a užíval si si jej trochu naivný obdiv a oddanosť. Hral si sa na romantika, skladal jej piesne a spieval ich v tichu noci. Bože, tak hlúpo ti naletela. Hovor si, čo chceš, ale ty si ju sprosto využil. Od bozkov ste raketovou rýchlosťou prešli k veciam, na ktoré váš vzťah nebol ani zďaleka pripravený. Mama to cítila, ale nechcela ťa sklamať a tak išla proti sebe. S tvojou skazenou morálkou si bral všetko na ľahkú váhu. Keď ti v ten májový večer ukázala pozitívny test, na chvíľku si na ňu pozrel inak a v mysli ti prebehol ten pokojný rodinný život, ktorý by si s ňou mohol viesť. Ale tvoja povaha lovca, nenásytné ego a hlavne nechuť opustiť pohodlie slobody zvíťazili. Vzal si ten drobný dôkaz nového života, hodil do koša a povedal jej jediné – Je to tvoj problém. My dvaja sme spolu skončili. Týždeň ležala v posteli a myslela, že jej život skončil. Nevedela ako ďalej, ako zvládne život bez teba, ako zvládne vychovať dieťa bez manžela. Bolo to ako priepasť, nad ktorou balancovala bez záchranného lana. Ale vzdať nebolo v jej povahe. Rozhodla sa bojovať a ubrániť si to malé pred všetkými. Prisahala si, že ho bude milovať viac ako vlastný život a svoj sľub dodržala. Zhasla lampičku a už neplače. Snaží sa myslieť na niečo pozitívne. Myslí na mňa a ja myslím na ňu. Cítim, ako sa upokojuje, dych sa jej prehlbuje a pomaly usína. Zajtra jej doktor povie, že čaká dievčatko. A ty budeš len minulosťou. Pohla som sa. Zacítila ma, priložila si ruku na bruško a usmiala sa v polospánku. Pošepkala som jej _ Mami, neboj, my to spolu zvládneme....